Trénovať chodím kade tade. Veď sa aj preto presúvame hore dole. Najčastejšie vlakom a autobusom. Tam ma to moc nebaví, ale už som si zvykol a väčšinou to prespím.
No ale najviac chodíme do Bernolákova k Lacovi Baloghovi a do Bieleho Kostola k Martinovi Adámkovi. Keby ich nebolo, tak neviem ako by som dopadol. A tak IM z celého psieho srdiečka ĎAKUJEM
No ale najviac chodíme do Bernolákova k Lacovi Baloghovi a do Bieleho Kostola k Martinovi Adámkovi. Keby ich nebolo, tak neviem ako by som dopadol. A tak IM z celého psieho srdiečka ĎAKUJEM
Začiatky
K Martinovi do Bieleho Kostola sme sa dostali vďaka Alene Mikulínovej, ktorá nám napísala, že sa organizuje klubový tréning. Tak sme neváhali a vydali sa do neznáma. Najprv vlakom do Trnavy, potom autobusom do Bieleho Kostola. Museli sme vstávať už o pol piatej, aby sme sa na 9.00 dostavili na miesto stretnutia. Chvíľu nám to trvalo, ale našli sme to. Mne sa aj zdalo, že určitým smerom je vyššia koncentrácia psov, ale nechcel som nič hovoriť, veď ani ja som nevedel do čoho ideme.