Trénovať chodím kade tade. Veď sa aj preto presúvame hore dole. Najčastejšie vlakom a autobusom. Tam ma to moc nebaví, ale už som si zvykol a väčšinou to prespím.
No ale najviac chodíme do Bernolákova k Lacovi Baloghovi a do Bieleho Kostola k Martinovi Adámkovi. Keby ich nebolo, tak neviem ako by som dopadol. A tak IM z celého psieho srdiečka ĎAKUJEM
No ale najviac chodíme do Bernolákova k Lacovi Baloghovi a do Bieleho Kostola k Martinovi Adámkovi. Keby ich nebolo, tak neviem ako by som dopadol. A tak IM z celého psieho srdiečka ĎAKUJEM
Trnava - Biely Kostol
A tam sa to všetko začalo. Bližšie sme sa spoznali hlavne s Martinom a s ,,Atreiovcami" :o) To sú Slavo a Kristína Pjatekovci, ktorý majú Atreia a teraz aj malú Sanny. Cez týždeň bolo dochádzať zo Stupavy (kde sme vtedy bývali) do Bieleho Kostola bez auta nemožné, ale cez víkend sme si to vynahrádzali. Atreiovci sú ďalší veľmi dôležitý článok, bez ktorého by som zostal asi do smrti neupotrebiteľný.. :o). Mohli sme u nich prespať, dali nám obom papať, len keby im ešte Atrei dovolil ma aspoň troška pohladkať. Takto ma Dadka dokázala pripraviť na Farbiarske a aj Jesenné skúšky stavačov. Chcela so mnou ísť aj na Vodnú prácu, ale ochorela a aj tak som ešte veľa vecí dobre nevedel.