Trénovať chodím kade tade. Veď sa aj preto presúvame hore dole. Najčastejšie vlakom a autobusom. Tam ma to moc nebaví, ale už som si zvykol a väčšinou to prespím.
No ale najviac chodíme do Bernolákova k Lacovi Baloghovi a do Bieleho Kostola k Martinovi Adámkovi. Keby ich nebolo, tak neviem ako by som dopadol. A tak IM z celého psieho srdiečka ĎAKUJEM

Bernolákovo

No ale trénovať len asi tak každý druhý víkend by bolo dosť málo, a keďže mňa robota fakt veľmi baví, tak sme chodili 2x do týždňa do Bernolákova k Lacovi Baloghovi. Ani to však čo sa týka času nebol veľmi med lízať. Keby si ma Dadka nemohla brávať do práce, tak by som sa asi nič nenaučil. Niekedy sme prichádzali domov až neskoro v noci. Mne to teda veľmi nevadilo, veď ja som mohol na druhý deň spať, ale niekto veru musel ísť na druhý deň do práce. A verte mi...bývala veeeľmi unavená.