Trénovať chodím kade tade. Veď sa aj preto presúvame hore dole. Najčastejšie vlakom a autobusom. Tam ma to moc nebaví, ale už som si zvykol a väčšinou to prespím.
No ale najviac chodíme do Bernolákova k Lacovi Baloghovi a do Bieleho Kostola k Martinovi Adámkovi. Keby ich nebolo, tak neviem ako by som dopadol. A tak IM z celého psieho srdiečka ĎAKUJEM
No ale najviac chodíme do Bernolákova k Lacovi Baloghovi a do Bieleho Kostola k Martinovi Adámkovi. Keby ich nebolo, tak neviem ako by som dopadol. A tak IM z celého psieho srdiečka ĎAKUJEM
8.4.2009 Tréning Žilina
No takže ako sme sa presťahovali na sever, tak sme si mysleli, že naše tréningy a stretávky so zverou skončili. No, omyl. Keďže sme z jedného Trialu vyleteli a ďalšie dva sa blížia, trénujeme. Preto hovorím v množnom čísle, lebo netrénujem len ja, ale zabrať dostáva aj moja Dadka. Všeličo jej viem vyviesť. Zaobstarala mi prepeličky, ale keď oni úplne inak voňajú. Tak domáco. A potom sa hnevá, že som to nevystavil tak..tak..precízne. No ale načo sa mám snažiť, keď viem, že to je naša prepelička. Aby som jej urobil aspoň trochu radosť, tak ju vždy nájdem. No ale napríklad dnes sa mi tréning veeeľmi páčil. Počas hľadania mi vybehol zajko, tak som ho trošíčku prehnal, ale nie veľmi. Aj pochvalu som dostal, že som ho šetril. No a potom sa na mňa pozeralo asi 15 srniek. Ja som sa veľmi snažil si ich nevšímať, aj sa mi to darilo, ale keď ani po 10 minútach srnky neodišli, tak som ich odohnal. Dadka ma za to vyhrešila, ale nadávala aj srnkám. Vraj sú provokatérky. A to ešte aké!!!! No a zrazu som našiel prepeličku, hm..nič moc. Domáca. Keď som dobehal a vracali sme sa nazad, tak sa mi pred nosom zjavila mačka. Vrrrrr, naježený, nažhavený....ale som ju nechytil, no zrazu na vode kačica!! Hneď som zbudol na mačku a davaj za kačičkou. No ani tú som nechytil. Uletela mi. Na záver som po ceste domov vystavil sliepku bažanta, aj som za ňou postupoval asi 25m, Dadka mi bola za zadkom a ukľudňovala ma....ale keď sliepočka vyletela, ja som to nevydžal, Dadka ma nestihla chytiť a bežal som za ňou. Ale len chvíľku..potom som sa z hanbou vrátil nazad a nevedel som, či mám čakať pochvalu, alebo pokarhanie. Ale chválila ma. O kúsok ďalej som našiel ďalšiu sliepku bažanta, ale tentokrát som si bol vedomý toho, že som na vodítku, a tak keď vzlietla, pokojne som si sadol. Dadka čosi šomrala, že som hnusák hnusný, že viem kedy som na vodítku. No a čo si myslí, jasné že viem, keď som na vodítku. Dúfam, že takýchto tréningových dní bude viac, aj keď neviem neviem ako po dnešku dopadnú Dadkine hlasivky. :-)) Ups