Trénovať chodím kade tade. Veď sa aj preto presúvame hore dole. Najčastejšie vlakom a autobusom. Tam ma to moc nebaví, ale už som si zvykol a väčšinou to prespím.
No ale najviac chodíme do Bernolákova k Lacovi Baloghovi a do Bieleho Kostola k Martinovi Adámkovi. Keby ich nebolo, tak neviem ako by som dopadol. A tak IM z celého psieho srdiečka ĎAKUJEM

31.5.2009 Výcvikový deň Biely Kostol

Prvý oficiálny výcvikový deň Slovenského klubu pointrov a setrov sa nám veľmi páčil. Dadka zo mňa bola nadšená a preto ja som z toho nemohol mať iné pocity. Po príchode sme si dali kávičku, teda mne sa ušiel aspoň omastený chlebík od uja predsedu. :-) Potom sme šli na pole a tam sme si všedci precvičovali hľadanie a vystavovanie, pod dohľadom 3 skúsených kynológov. Najprv Dadka váhala, či ma pustí len tak navoľno, pretože prepeličky boli v klietke a to mne zvykne robiť problém. Teda väčšinou, keď zistím že sú v klietke, tak od nich odídem. Ale nakoniec ma pustila a hanbu som neurobil. Taká bola nadšená, že to tak asi budem robiť častejšie. Prepeličky som zacítil na veľkú vzdialenosť, tak som hodil vystavovaciu pózu a počkal na Dadku. Tá ku mne rýchlo pribehla a spolu s ňou som postupoval až k nim. Bomba! To som počul, spolu s nadšeným hladkaním, keď sme sa vracali z poľa. Neskôr som si ešte urobil hľadačku aj so svojou ,,internetovou" kamoškou írskou setricou Žofou. Hm..tam to otáčanie sa proti vetru stále docvičujeme. Keď sme sa vrátili na poľovnícku chatu, Dadka ešte vytiahla z auta líšku a hádzala mi ju do ohrádky. A ja so nosil!!! Neviem, čo čakala. Normálka, nie? Ale to vychválenie vždy stojí za to.