21.6.2009 Výcvikový deň voda - Budmerice

Tak náš tréning na vodu bol veľmi príjemný.Najprv sme sa chvíľu nudili v chate, kým naši majitelia raňajkovali. Tréning začal ochotou v hlbokej vode. Tam som šiel ako prvý, no nebola to žiadna sláva. Aspoň tak som to počul. Stopa živej kačice, to bola paráda. Najprv som síce musel skontrolovať jeden podozrivý kameň vo vode, ale potom to už išlo fajn a kačička bola moja. Nasledovala dohľadávka kačice v rákosí. Tam som si dal troška na čas, ale nakoniec som ju našiel a priniesol. No ale na druhý krát už to bolo bez chyby. Naháňanie v rákosí. Fuj. Ten rákos sa mi nepáčil. Ale keď mi doň hodili loptičku, hneď som bol dnu.

31.5.2009 Výcvikový deň Biely Kostol

Prvý oficiálny výcvikový deň Slovenského klubu pointrov a setrov sa nám veľmi páčil. Dadka zo mňa bola nadšená a preto ja som z toho nemohol mať iné pocity. Po príchode sme si dali kávičku, teda mne sa ušiel aspoň omastený chlebík od uja predsedu. :-) Potom sme šli na pole a tam sme si všedci precvičovali hľadanie a vystavovanie, pod dohľadom 3 skúsených kynológov. Najprv Dadka váhala, či ma pustí len tak navoľno, pretože prepeličky boli v klietke a to mne zvykne robiť problém. Teda väčšinou, keď zistím že sú v klietke, tak od nich odídem. Ale nakoniec ma pustila a hanbu som neurobil. Taká bola nadšená, že to tak asi budem robiť častejšie. Prepeličky som zacítil na veľkú vzdialenosť, tak som hodil vystavovaciu pózu a počkal na Dadku. Tá ku mne rýchlo pribehla a spolu s ňou som postupoval až k nim. Bomba! To som počul, spolu s nadšeným hladkaním, keď sme sa vracali z poľa. Neskôr som si ešte urobil hľadačku aj so svojou ,,internetovou" kamoškou írskou setricou Žofou. Hm..tam to otáčanie sa proti vetru stále docvičujeme. Keď sme sa vrátili na poľovnícku chatu, Dadka ešte vytiahla z auta líšku a hádzala mi ju do ohrádky. A ja so nosil!!! Neviem, čo čakala. Normálka, nie? Ale to vychválenie vždy stojí za to.

8.4.2009 Tréning Žilina

No takže ako sme sa presťahovali na sever, tak sme si mysleli, že naše tréningy a stretávky so zverou skončili. No, omyl. Keďže sme z jedného Trialu vyleteli a ďalšie dva sa blížia, trénujeme. Preto hovorím v množnom čísle, lebo netrénujem len ja, ale zabrať dostáva aj moja Dadka. Všeličo jej viem vyviesť. Zaobstarala mi prepeličky, ale keď oni úplne inak voňajú. Tak domáco. A potom sa hnevá, že som to nevystavil tak..tak..precízne. No ale načo sa mám snažiť, keď viem, že to je naša prepelička. Aby som jej urobil aspoň trochu radosť, tak ju vždy nájdem. No ale napríklad dnes sa mi tréning veeeľmi páčil. Počas hľadania mi vybehol zajko, tak som ho trošíčku prehnal, ale nie veľmi. Aj pochvalu som dostal, že som ho šetril. No a potom sa na mňa pozeralo asi 15 srniek. Ja som sa veľmi snažil si ich nevšímať, aj sa mi to darilo, ale keď ani po 10 minútach srnky neodišli, tak som ich odohnal. Dadka ma za to vyhrešila, ale nadávala aj srnkám. Vraj sú provokatérky. A to ešte aké!!!! No a zrazu som našiel prepeličku, hm..nič moc. Domáca. Keď som dobehal a vracali sme sa nazad, tak sa mi pred nosom zjavila mačka. Vrrrrr, naježený, nažhavený....ale som ju nechytil, no zrazu na vode kačica!! Hneď som zbudol na mačku a davaj za kačičkou. No ani tú som nechytil. Uletela mi. Na záver som po ceste domov vystavil sliepku bažanta, aj som za ňou postupoval asi 25m, Dadka mi bola za zadkom a ukľudňovala ma....ale keď sliepočka vyletela, ja som to nevydžal, Dadka ma nestihla chytiť a bežal som za ňou. Ale len chvíľku..potom som sa z hanbou vrátil nazad a nevedel som, či mám čakať pochvalu, alebo pokarhanie. Ale chválila ma. O kúsok ďalej som našiel ďalšiu sliepku bažanta, ale tentokrát som si bol vedomý toho, že som na vodítku, a tak keď vzlietla, pokojne som si sadol. Dadka čosi šomrala, že som hnusák hnusný, že viem kedy som na vodítku. No a čo si myslí, jasné že viem, keď som na vodítku. Dúfam, že takýchto tréningových dní bude viac, aj keď neviem neviem ako po dnešku dopadnú Dadkine hlasivky. :-)) Ups

Sme v Žiline

V marci sme sa presťahovali do Žiliny a tak sa mi vážne obmedzili podmienky na tréning. Zatiaľ len posilujem s 5kg činkou a chodím behať do poľa, ale nič som tam ešte nenašiel. Akurát tak srnky si popreháňam, čo som pochopil že nesmiem, preto už začínam tomu pokušeniu odolávať. Raz za čas mi vyletí z húštiny bažantík, ktorého ako som pochopil mám z húštiny len vyhnať, ale nenaháňať. To sa však ľahšie povie, ako plní. Teraz však nastal tvrdý tréning na poli, Dadka mi po marcovom triale nenechá ani vydýchnuť, vraví že som bežal otrasne a tak musíme cvičiť.

Bernolákovo

No ale trénovať len asi tak každý druhý víkend by bolo dosť málo, a keďže mňa robota fakt veľmi baví, tak sme chodili 2x do týždňa do Bernolákova k Lacovi Baloghovi. Ani to však čo sa týka času nebol veľmi med lízať. Keby si ma Dadka nemohla brávať do práce, tak by som sa asi nič nenaučil. Niekedy sme prichádzali domov až neskoro v noci. Mne to teda veľmi nevadilo, veď ja som mohol na druhý deň spať, ale niekto veru musel ísť na druhý deň do práce. A verte mi...bývala veeeľmi unavená.

Trnava - Biely Kostol

A tam sa to všetko začalo. Bližšie sme sa spoznali hlavne s Martinom a s ,,Atreiovcami" :o) To sú Slavo a Kristína Pjatekovci, ktorý majú Atreia a teraz aj malú Sanny. Cez týždeň bolo dochádzať zo Stupavy (kde sme vtedy bývali) do Bieleho Kostola bez auta nemožné, ale cez víkend sme si to vynahrádzali. Atreiovci sú ďalší veľmi dôležitý článok, bez ktorého by som zostal asi do smrti neupotrebiteľný.. :o). Mohli sme u nich prespať, dali nám obom papať, len keby im ešte Atrei dovolil ma aspoň troška pohladkať. Takto ma Dadka dokázala pripraviť na Farbiarske a aj Jesenné skúšky stavačov. Chcela so mnou ísť aj na Vodnú prácu, ale ochorela a aj tak som ešte veľa vecí dobre nevedel.